Mária Machatová

Mária Machatová využíva vo svojom videní reality pretavenej do maľby abstraktné zamyslenia nad plynutím času, alebo jeho zastavením, zamrznutím. Nejde pritom o zastavenie ako v médiu videa (stop and play), ale mentálne zmrznutie v určitom momente, pozorovanie, forma meditácie, vzdialenia. Tieto jej zamyslenia sú spojené s vodnou plochou, s tečením vody, s vodnou hladinou mora a oceánu, ale aj s pohybom piesku. Autorka istý čas svojho života bývala na juhu Francúzska, pri Stredozemnom mori, v priestore s charakteristickými bažinami a salinami, kde sa rieka Rhôna vlieva do Stredozemného mora a kde more vyvrháva na pobrežie veľké lány piesku. Etymológia slova „more“ je stará (a pochádza z Indoeurópskych jazykov). Zachytáva vzťah človeka a mora vzájomne, a túto enigmatickú humanistickú líniu vzťahu. Záhada tohto vzťahu (ako aj pôvodu mora) je záhadná a nevysvetliteľná. Napriek tomu tu existuje vzťah fascinácie, ktorý zaznamenávali maliari po celé stáročia vo vzťahu ku krajine. Voda a more má istú prebiehajúcu časovosť a večnosť. Tieto zamyslenia v obraze sú výstižnejšie zachytené maliarsky, sú abstraktné, preto pomerne ťažko definovateľné slovne. „Každý umelec/umelkyňa je „Einzelgänger“ – samotárska bytosť - stále hľadajúc, hľadajúc na obzore okamih, pauzu, niečo, čo sa nedá pomenovať.“ (Deboutte Melanie. Of Ebb and Food – A Selection from de Zee. In. De Zee – salut d´honneur Jan Hoet. Hatje Cantz Verlag, 2015, s. 114)